01. Štyri dni z rýchlika

Po úspešnom odpale z Kysuckého Nového Mesta (sorry Horný Vadičov, nestihli sme z teba odísť) sme to zadali priamo skrz Poľsko a Ukrajinu. Na prechode sa uskutočnil pokús predbehnúť päťkilometrovú kolónu cez pruh pre autobusy. Fabovepresvedčanie poliaka, že máme okrem vodiča 42 miest na sedenie nevyšiel :(. Tak sme šli na druhý prechod a už po troch hodinách dosiahli Ukrajinu.

Celý druhý deň sme brutálnym tempom 100 kmh zabiehali mašiny a tiahli na Rusko ako Nemci v najlepších rokoch. Keďže sa nám už kilometer po štarte zasekol nejaký ventil či čo, Vasiľ 4 permanentne kúril do kabíny. Fabo prepotil prvé tričko uź prvý deň…´týmto tempom ďaleko nezájde.

Na výstupe z Ukrajiny nás colník nechal komplet vyložiť a na naśu batožinu pozeral ako bodybuilder na činku.,.proste to chcel podvíhať všetko. Potom 5 minút skúmal identifikačné znaky nášho vozidla a poslal nás preč aj s nie celkom pravým dotyčným číslom.

Rusi si nás vychutnali. Najprv nás nechali dve hodiny len tak čakať. Bobor sa dočkal akurát tak toho, že ho po pasovej kontrole zobrali na samostatný výsluch, lebo vyzerá nejako podozrivo. Keďže jeho znalosť ruštiny je nízka, mohol si vybrať tlmočníka s frilantnou znalosťou tohto slovanského jazyka. Neborák si vybral mňa, čo síce po rusky neivem, ale zato viem veľmi dobre simulovať.

Rozhovor s colníkom a tajným policajtom dopadol na výbornú. Klasické otázky, že čo doma robíme, kam ideme a kedy tam budeme. A skončilo to tak, že si robili srandu, že robím MMA zápasníka, zobral si moje telefónne číslo a že či mi môže napísať na Whatsappe….no dobre, ak nie na Tinderi tak je to OK.

No a potom nastúpila colníčka Olexandra. Olexandra vlastnila nevypísané formuláre na vstup vozidla do Ruskej demokratickej socialistickej federatívnej vlasti a od nás chcela, aby sme ich zmenili na vypísané formuláre. Prvé pokusy o vypísanie nám vyfakovala do minúty, pri treťom pokuse jej to už aj chvíľu trvalo Po hodine blokovania celej hranice odbavila aspoň Faba, ale keď som jej dal papiere ja a zistila, že obe autá sú písané na Faba, skoro jej otočilo bok.

Chceli sme jej dať za odmenu cukríky, ale nakoniec sme ich s Fabom žrali priamo pred ňou,

V Rusku sme zatiaľ zažili málo. Zopárkrát nás zastavili policajti, párkrát sme prešli na červenú, párkrát sme poulicajtom nezastavili a opravili sme jedno neštartujúce auto. Aha, a ešte sme vo Voroneži kúpili náhradné diely za 230 eur, aby sme mali čo v Indii opravovať, Bobor dúfa, že to tesnenie motora nikdy neuvidi :D.